Linux/C2/General-Purpose-Utilities-in-Linux/Bodo

From Script | Spoken-Tutorial
Revision as of 14:50, 25 June 2015 by RabiramN (Talk | contribs)

(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Jump to: navigation, search
Time Narration
00:00 Linux आव General Purpose Utilities नि बे spoken tutorial आव बरायनाय जाबाय।
00:06 बे tutorial आव most basic थेवब्लाबो गोबां बाहायजानाय Linux नि commands फोरजों सिनायथि जागोन।
00:14 बेनि गुबै थांखिया जागोन Linux जों खामानि मावनायाव नोंनो गाहाय राहा होनाय।
00:21 जों गिबि command नायगोना जादों echo command। गोसोआव लाखिनो गोनांदि Linux commands आ 'case sensitive'।
00:29 बेयावहाय गुबुन रोखोमनि मखनाय जायागौमानि गासैबो commands आरो बेफोरनि options फोरा small letters जायो।
00:36 बे command खौ screen आव माखासे message display खालामनो बाहायनाय जायो। terminal आव थां।
00:43 Ctrl Alt आ Ubuntu आव terminal जागायनो मदद होयो।
00:48 अदेबानि बे command आ गासैबो Unix systems आव खामानि होवा जानो हागौ।
00:52 मोनसे terminal बेखेवनो सरासनस्रा नेमखौ गुबुन मोनसे spoken tutorial आव होनाय जादों।
00:58 prompt आव Type खालाम echo space Hello World आरो Enter सेर।
01:08 बेयो customary 'Hello World' message खौ screen आव print खालामदों।
01:14 जों सोलायसुलुनि बेसेनखौ नुहोनोबो 'echo' command खौ बाहायनो हायो।
01:19 prompt आव Type खालाम echo space dollar capital आव SHELL आरो Enter आव सेर।
01:30 बेयो दानि बाहायजानाय shell नि आउटपुटखौ होयो।
01:36 जों 'echo' command जों escape sequences बो बाहायनो हायो।
01:42 बेनि थाखाय Linux आव जों -e (hyphen e) option बाहायनो गोनां जायो।
01:46 Common escape sequences आ सोफायो tab नि थाखाय \t (backslash t) गोदान लाइननि थाखाय \n आरो c आ sequence खौ, जाय prompt बाहायोब्ला जाथायजों एखे सारियाव नुजायो।
02:03 जों माबाफोर लिरनायनि आगोलाव prompt message लुबैयोब्ला बेयो गोनांथार जागोन। prompt आव Type खालाम echo space minus e single quote नि गेजेराव Enter a command back slash c (\c) आरो Enter आव सेर।
02:32 जों नुगोनदि ‘Enter a command print जानायनि उनाव मोनसे सारियावनो prompt आव नुजागोन।
02:38 नों सालायबाय थानाय Linux Kernel नि version आ मा नों मिथिनो लुबैनो हागौ।
02:43 बेखौ मिथिनो आरो जोंनि machine नि गुबुन आखुथायफोरखौ मिथिनो जोंहा usercommand दं। prompt आव Type खालाम uname space hyphen r आरो Enter सेर।
02:58 नोंनि username खौ मिथिनो prompt आव type खालाम who space am space I आरो Enter सेर।
03:11 नोंनि system आ multiuser system ब्ला system आव logged जानाय गासैबो users नि फारिलाइ नुजानाया who command निफ्राय फैयो।
03:21 माब्लाबा नोंनि login password आ compromise खालामजायो आरो एबा नों बेखौ सोलायनो लुबैनो हागौ।
03:28 बेनि थाखाय जोंहा passwd command दं, prompt आव Type खालाम p-a-s-s-w-d आरो Enter आव सेर।
03:37 जेब्ला नों बे command खौ type खालामगोन नोंखौ सोलिबाय थानाय password type खालामनो होगोन।
03:43 बेयाव आं आंनि system नि current password type खालामगोन।
03:48 जेब्ला बेखौ गेबेङै होयो, नों नोंनि गोदान password खौ होनांगोन आरो बेनि उनाव नों बेखौ रोखा खालामनो नों type खालामफिननांगोन।
04:02 नाथाय जों जोंनि current password खौ बावबायब्ला मा जागोन।
04:06 बिदिब्ला current password खौ मिथियालासेनोबो password सोलायनो हायो नाथाय बेखौ root user नि गेजेरजोंबो मावनो हायो।
04:14 दानिया 'root user आ सोर ?
04:18 बेयो सासे उफेरा मोन्थायनि जरखा user।
04:22 गोरोबथि रुजुनानै जों बुंनो हायो मोनसे root user आ Windows जों Administrator सिस्टेम गोनां user जों रोखोमसे।
04:30 जों system नि खालार आरो समखौ मिथिनो गोसो जानो हागौ। बेनि थाखाय जोंहा date command दं।
04:36 terminal आव date Type खालाम आरो Enter सेर।
04:42 बेयो system नि सोलिबाय थानाय सम आरो अक्टखौ नोंनो दिन्थिगोन।
04:45 जों नुबायदि date command आ खालार आरो सम मोननैखौबो होनो हायो। बेयो बायदि खालामनियाव जोबोद गोनांथार आरो बेबायदिनो गोबां options दं।
04:54 prompt आव Type खालाम date space plus 'percent' sign capital T आरो Enter सेर।
05:07 बेयो जोंनो घन्टा मिनिट आरो सेकेन्ट महराव रिंगाखौल होयो।
05:12 prompt आव Type खालाम date space plus 'percentage sign small h आरो Enter सेर।
05:23 बेयो दाननि मुंखौ होयो।
05:25 prompt आव Type खालाम date space plus percentage sign small m आरो Enter सेर।
05:38 बेयो अनजिमानि महराव बोसोरनि दानखौ होयो, बेयाव बेयो February दाननि थाखाय 02 दिन्थिदों। output आव मोननायबादियै नों बेखौ गोरोबहो।
05:50 prompt आव Type खालाम, date space plus percentage sign small y आरो Enter सेर।
06:01 बेयो सोलिबाय थानाय बोसोरनि मोननै जोबथा digit खौ होयो।
06:05 बेफोर options खौ जों बेबादिनो थुबुर खालामनो हायो। बिदिन्थि महरै prompt आव type खालाम, date space plus मोननै quotes नि गेजेराव percentage small h percentage small y आरो Enter सेर।
06:34 बेयाव बेयो दिन्थिदों 11 February ।
06:39 गुबुन सोमोन्दो थानाय command आ जादों cal command। बेयो common नङाब्लाबो जायखिजाया बोसोर आरो दाननि calender नायनायाव जोंनो मदद होयो।
06:48 सोलिबाय थानाय बोसोरनि calender नायनो prompt आव type खालाम cal आरो Enter सेर।
06:56 जायखिजाया arbitrary month हमना लाबाय December 2070 बोसोरनि calendar नायनोब्ला prompt आव type खालाम cal space 12 space 2070 आरो Enter सेर।
07:13 बेयो December 2070 मायथायनि calendar खौ होगोन।
07:19 आवगायलांनायनि सिगाङाव files आरो directories फोरनि सोमोन्दै जों एसे सावरायनि।
07:26 Linux आव बांसिनानो file , दानिया सोंलुआ जाबाय file आ मा ?
07:34 नंगुबै file आ गांसे file, जेराव जों जोंनि documents आरो papers फोरखौ ज खालामो। बेबादिनो Linux file आ खारिथि दोनथुमनायनि थाखाय मोनसे container।
07:48 नैथियाव directory आ मा ?
07:58 मोनसे directory आ जोंनि file फोरखौ systematic आखु दानायाव मदद होयो।
08:04 बेयो जादों Windows आव जों folders होननाय बादि।
08:08 जेब्ला जों Linux system आव login खालामो जों default नि गेजेरजों home directory आव थाङो। home directory खौ नायनो prompt आव type खालाम echo space dollar HOME capital आव आरो Enter सेर।
08:27 नैथि command आ जों खामानि मावबाय थानाय directory खौ नायनायाव जोंनो मदद होयो। बेयो pwd बेनि ओंथिया जादों 'present working directory' prompt आव Type खालाम pwd आरो Enter सेर।
08:42 जों जोंनि directory खौ खनसे मिथिनायनि उनाव जों बेखौबो मिथिनो लुबैयोदि sub-directories आव मा file आरो directory फोर दं। बेनि थाखाय जोंहा ls command दं, जाय Unix आरो Linux आव जोबोद गुवारै बाहायजानाय command जानो हागौ।
08:56 command Type खालाम ls आरो Enter सेर।
09:01 दानिया output खौ नाय।
09:04 Files आरो sub-directories फोरा गाहायै गुबुन गुबुन गाबजों दिन्थिजानाय।
09:08 ls आ जोबोद बाहायजानाय command आरो बेहा गोबां options फोर दं। बेफोरनि माखासेखौ जों नायनि prompt आव type खालाम ls space minus minus all आरो Enter सेर।
09:24 बेयो गासैबो थाखुमानाय file फोरखौ लाफानानै file फोरखौ दिन्थियो, ( बेयाव थाखुमानाय file फोरा dot (.) जों file नि मुं जागायो।
09:33 जों file नायनो लुबैनायल नङा नाथाय गोबां खारिथि मोननो थाखायबो 'minus l' option खौ बाहायनो हायो।
09:40 command type खालाम : ls space minus small l आरो Enter।
09:50 बेयो जोंनो होयो file permissions, file बिगोमानि मुं, जोबथा महर होनाय सम, bytes आव file size बायदि बायदि। बे option नि fields नि सोमोन्दै बेखेवनाया आथिखाल tutorial नि बायजोयाव ।
10:06 ls खौ गोबां options जों बाहायनो हायो जायखौ जों उनाव नुगोन।
10:11 बेफोर गासैबो खारिथिखौ screen आव display खालामनायनि सोलाय जों बेखौ file आव store खालामनो हागौ, जाउनाव जों file आव जायखिजाया command नि output खौ बे राहाजों store खालामनो हागौ ।
10:23 right angle bracket आरो file मुं उन होसोनानै command type खालाम, हमना लाबाय जों लिरदों ls space minus small l space right angle bracket space fileinfo आरो Enter सेर।
10:46 दानिया गासैबो files आरो directories फोरनि खारिथिया 'fileinfo' होननाय 'file नि मुङाव बिथोन होगोन।
10:54 नाथाय बे file आव थानाय बाहागोखौ जों माबोरै नायनो, बेनि थाखाय जोंहा cat command दं, type खालाम cat space आरो file नि मुं बेयाव बेयो fileinfo आरो Enter सेर।
11:12 दानिया नों बेनि contents खौ नुनो मोनगोन, बुंनो थांब्ला cat नि गुबै बाहायथिया file create खालामनाय, बेनि थाखाय prompt आव type खालाम cat space right angle bracket space file मुं हमना ला file1 आरो Enter. सेर।
11:36 दानिया जों जेब्ला Enter सेरो command आ user निफ्राय input नि थाखाय नेथयो।
11:42 जों जेखौ type खालामगोन बेयो file आव लिरजागोन, बेनिखायनो खायसे text type खालाम।
11:50 दानिया input नि थुंगेनायखौ दिन्थिनो Enter key आव सेर।
11:56 दानिया Ctrl आरो D keys खौ लोगोसेयै सेर।
12:05 file आ 'file1' मुङै दंखायोब्ला user input आ file आव लिरलाहैजागोन।
12:13 दानिया नों थाखानाय file नि जोबनायाव ‘file1 दाजाबदेरनोब्ला prompt आव type खालाम cat space मोननै right angle bracket space file1 आरो Enter सेर।
12:36 बेयाव जों सावरायनो हानाय माखासे command दंबावो, नाथाय जों दा बेखौ दोन्थगोन। बुंनो थांब्ला सावरायजानाय गासैबो command फोरनि options फोरा बेयाव गोबां दं आरो बेयाव गोरोबथावफोरखौ सावरायजाबावाखै।
12:50 spoken tutorial नि जोबथायाव जों फैबाय। spoken tutorial आ जादों ICT नि थोंजोङै National Mission on Education जों गनायथिहोजानाय फोरोंगिरि project रायलायनायनि मोनसे बाहागो।
13:02 गाहायाव होनाय link आव बांसिन खारिथि मोननो हागोन।
13:10 आं हरेस्वर सर्गीयारि, एसेनोसै, बाहागो लानायनि थाखाय साबायखर।

Contributors and Content Editors

RabiramN